Ako sme sa dali na záhradníčenie

To sa mi páči!


Pred trištvrte rokom sme si to vymysleli – Komunitná záhrada Polka v Ovsišti 🙂 Chceli sme oživiť susedskú komunitu, mať záhradu pod oknami, vytvoriť priestor pre Neškôlkarov, kde môžu vidieť jedlo rásť.
Odvtedy sme oveľa skúsenejší. Znížili sme si očakávania.

Potom sme ich ešte upravili.

A zreálnili.

Poupravili časový plán a zmierili sa s tým, že v roku 2021 nesadíme. Naučili sa mať plán B aj ho využiť. Popasovali sa s nárastom cien dreva a iných materiálov a preskúmali zákutia internetových inšpirácií na vyvýšené záhony.

Aspoň trikrát sme to takmer zabalili, ale nakoniec sme to predsalen rozbalili.


Našli sme 20 akčných rodín, budúcich záhradkárov. Skupina pestrá ako lúka: rodiny s malými deťmi, s deťmi na hranici puberty aj za ňou, s deťmi na ceste, páry bez detí aj nepáry. S našimi “native” kamošmi si viete potrénovať francúzštinu či ukrajinčinu.
Zažili sme každotýždenné organizačné brainstormingy a stretnutia, komunitnú opekačku s aktivitami pre deti aj vlastnoručne opekanými “trdelníkmi”.
Na troch hromadných brigádach sme zvládli viac, ako sme čakali, sila skupiny sa ukázala naplno.
Vybetónovali sme základy pre garáž, vysekali niekoľkoročnú húštinu, vykopali obriu kopu hliny spod budúcich kompostérov a nádrží na vodu, vyrovnali podlahu v garáži, zasadili vyše 30 kríkov drobného ovocia, vyzbierali smeti, pohrabali lístie a práca nekončí. Naopak.

Deti otestovali koľko sa ich zmestí do kompostéra, pojedli krabice koláčov a nanosili litre vody k novým kríčkom. Vypočuli sme si prednášku o kompostovaní aj ako sa dajú aj vianočné sviatky zvládnuť v ekologickejšom duchu.
Kamión sa zázračne preplietol petržalskými uličkami a vysypal prvú časť hliny, aby nám povedali, že druhú časť nám nemá kto doviezť.

Keďže sme už ale natrénovaní na nečakané prekážky, nezúfame a hľadáme alternatívy. Lebo vieme, prečo to robíme. Lebo sila komunity a dobrovoľníctva sa nedá kúpiť. Ale vieme ju tvoriť a pestovať. A keď k tomu narastie kde tu paradajka či malina, je to príjemný bonus.
Napriek, či vďaka prekážkam, sme spoznali susedov, ktorých sme doteraz nestretli a teraz ich stretávame na každom rohu (kde doteraz boli?). A veríme, že naše vzťahy budú aj ďalej rozkvitať a zapúšťať korene.


Za podporu komunitnej záhrady Polka ďakujeme Nadácii mesta Bratislavy a Saleziánom Don Bosca, ktorí nás dočasne prichýlili na ich pozemku, za čo sme obom veľmi vďační. Ani bez jednej z týchto podpôr by naša záhrada nerástla.

To sa mi páči!

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *