Láska nastupuje o štvrtej ráno

To sa mi páči!

Svoje deti milujem z každej strany, v dobrom aj zlom.

Milovať, chápať, počúvať dieťa je dosť jednoduché vonku na slnečnom pikniku s kamarátmi. Všetko je v pohode, môjho 3ročáka sa aj 3-krát opýtam, čo hovoril, keď mu nie je rozumieť. Automaticky podám, čo si pýta, nie je problém ísť s ním k vode, na šmykľavku, vypýtať pre neho hračku od cudzej tety.

Keď má mrzutú náladu, je hladný alebo unavený, zapínam režim „haló, veď je to len dieťa, ktoré nemá naplnené základné potreby, tak kľud“. Pomojkám, vypočujem si a zo skúseností približne viem, kedy to skončí. Spolu zvládneme usedavý plač, láskavo udržím hranicu aj keď na ňu dobiedzajú namrzený hnev či krik.

Večery sú už trochu iná liga. Únava materiálu mojich nervov sa prejavuje pri každej druhej konverzácii.

„Nebudem ti pomáhať s vecami, ktoré zvládneš sám.“

„Keď ti to spadlo, tak si to zdvihni.“

„Nevezmem ťa na kolená, teraz sa chcem najesť sama.“

Môj tón hlasu už nie je taký pokojný ako ráno, nadhľad už šiel spať… bodaj by už šli aj deti.

A potom to príde: Po druhej ráno vstávam k jeden a pol ročnej už tretíkrát a vyzerá to, že nebude stačiť len mamine mliečko a pomojkať. Polo zobudená ukazuje na veci a miesta kam chce ísť. Mlieko nechce, dudel nechce, sedieť, ležať, mojkať, prebaliť, striedavo chce aj nechce. To všetko sprevádzané utíchajúcim, stupňujúcim, usedavým aj hysterickým plačom striedavo. Ja namrzená, rozospatá, zúfalá, bezradná a po hodine už aj riadne nahnevaná. Čo to dieťa, ktoré je celý deň v pohode, vystrája? O čo jej ide? Čo sú to za móresy? Kedy konečne začne rozprávať, nech mi povie, čo vlastne chce? A keď zobudí 3ročáka tak ma z nej úplne porazí už!

A vtedy sa potichu zapne špeciálny spínač „Čistá láska“. Mechanizmus dá do pohybu časť mozgu, ktorá doteraz spala. Náhradné batérie pumpujú empatiu, trpezlivosť. Aktivizuje sa pokojné zmierlivé tíšenie, hlava sa prepne na režim „Všetko prejde, som tu pri tebe“. Systém postupne vypúšťa paru a prepína jemné pohojdávanie kolien a rúk. Trvanie programu: do vyčerpania.

Toto je čistá láska. Potichu tlie a vyrába teplo, hoci sa naokolo zmieta 10 kíl živej váhy v mrzutosti, únave, hneve aj bezmocnosti.

Fascinuje ma, ako sa tento spínač spúšťa bez ohľadu na prvé, druhé alebo tretie dieťa. Ako rodičia zvládnu takto fičať dve aj 10 nocí… lebo je to jednoducho niekedy potrebné. Milí spolubojovníci, máte môj veľký obdiv za každé zapnutie tohto náhradného zdroja lásky aj vtedy, keď je všetko ostatné vypnuté 🙂

Pyra

To sa mi páči!

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *