„Máme bunker,“ zaznelo jedného dňa na našej tímovej porade Neškôlky, ktorú mávame každý štvrtok večer.
Nie z diek medzi stoličkami, nie z plastu na ihrisku, ale taký riadny zálesácky z konárov v lese. Nevyrobili ho šikovní ujovia správcovia, ani proaktívne sprievodkyne. Postavili si ho naši Neškôlkári. Zbierali a nosili konáre, papeky a paličky. Odfukovali, potrápili sa, aj si pomohli a okolo spadnutého stromu postavili bunker, do ktorého sa naraz zmestia asi traja, ale s privretými očami aj všetci, ktorí chcú 🙂 O týždeň ho už zdobili farebné šnúrky (skvelá príležitosť naučiť deti viazať uzlíky).
Visí nad ním vtáčia búdka, ktorú, keď chce niekto naplniť, musí prekonať riadne nebezpečný výstup. Väčšinou je to Ivka, na ktorú sa deti celý čas ustráchane pozerajú, či to zvládne. Ale, čo by naša sprievodkyňa pre Neškôlkárov a hladné vtáčiky nezvládla? Neškôlkársky bunker a čistinka pri ňom sa stali našou lesnou obývačkou. Hráme sa tu, lozíme po nosnom pilieri našej stavby, desiatujeme tu usadení ako malé vrabce a niekedy ho musíme chrániť vlastným telom, keď sa niektorý Neškôlkár rozhodne, že bunker zvládne akúkoľvek záťaž.
Nie je to však len bunker. Je to hrad, jaskyňa, obchod aj kuchynka. Neškôlkári tu majstrujú, schovávajú sa aj kujú pykle proti skupine dinosaurov, ktorá sa môže kedykoľvek prehnať okolo.
Je to parádne miesto. Kusy dreva v lese a kopec detskej fantázie.
Toto je Neškôlka