Čo bolo pred Neškôlkou? Predsa Neškôlka 1.0 🙂 Testovací rok, s programom tri doobedia týždenne a osadenstvom dvanástich Neškôlkarov. Mama neškôlkárky Klárky a spoluautorka konceptu Neškôlky Janka, popisuje čo im tento prvý rok dal.
O týždeň máme doma škôlkarku. Teda vlastne veľkú Neškôlkarku.
Rodičia to určite poznajú,: “Kedy nám tie deti tak rýchlo vyrástli?”
Ako mama sa neustále pohybujem v časovej relativite. Niektoré dni sa skladajú z mnohých nekonečien:
- nekonečné raňajky (“áno, si mačička. Papaj”),
- nekonečné umývanie zubov (“nerozprávaj pri umývaní zubov, neviem ti ich dočistiť”),
- nekonečné obliekanie (“tričko s mimoňom je už špinavé”),
- nekonečné odchody z domu (“neviem, kde máš batoh, naozaj ho teraz potrebuješ?”),
- nekonečné prechádzky (“toľko kameňov sa ti zmestí do vrecka?”),
- nekonečné otázky,
- nekonečné hojdanie na hojdačke,
- nekonečné nákupy a rady pri pokladni či nekonečné uspávanie (moje obľúbené nekonečno).
A na druhej strane, roky sú preč za pár okamihov. Mihla som okom a máme doma Neškôlkarku. Vlastne, Neškôlkarku máme už rok. Ten bol tiež nekonečným okamihom 🙂 Za ten rok sme obe prešli veľký kus cesty.
Predĺžili sme pupočnú šnúru
Klárka prvý mesiac (a následne v druhej vlne ďalšie dva mesiace) Neškôlky nespravila ani krok bezo mňa. Takmer doslova. A potom zistila, že jej je dobre. Že sprievodkyniam môže dôverovať, že je s nimi väčšia sranda ako s meetingujúcou mamou, že v lese nikdy nie je nuda a že sa k nej vrátim, keď skončia. Tak mi dala “ahoj” a šla sa hrať. Bez vyplakávania, bez pochybností, s dôverou a istotou. Stále nie sme na konci tejto cesty, ale sme o míľu ďalej ako pred rokom.
Naučili sme sa obliekať do každého počasia
Ani som nevedela, že aj pre dospelákov vyrábajú gumooblečenie a na Vianoce už bolo moje 🙂 Lebo dovnútra predsa nepôjdeme kvôli zle oblečeným dospelým. A vonku je zábava aj v mláke. Vlastne vonku je zábava najmä v mláke.
Naučili sme sa chodiť po kladine
Teda, po spadnutom kmeni, kladiny v lese nerastú. Aby som bola presná, naučila sa to Klárka. Ja som sa naučila, že to už vie. A netreba ju podopierať. Takže sme sa to naučili obe. Ale na slackline ešte podopierať predsa potrebuje, a ak nie som po ruke, niekto ju podoprie.
Objavili sme nové recepty na zdravé koláče
Lebo ako povedala Ninka, na Neškôlke sa jej najviac páčili koláčiky. Mne nie najviac, ale nesú významné nezmazateľné plus, ktoré potešilo mlsné jazyky aj našu rúru, ktorá piekla výrazne častejšie ako pred rokom.
Objavili sme komunitu
Keď sme pred vyše rokom vymýšľali čo s deťmi, ktoré nám nezobrali do škôlky, zistili sme, že máme celkom jasnú víziu “čo”, ale nemali sme predsatvu “s kým”. Otestovali sme silu sociálnych sietí a prvý raz odkedy je “komunita” cool, sme vytvorili čosi, čo chápem ako naozajstnú komunitu. Každému z Neškôlky by som bez obáv zverila toho môjho veľkého drobca. Prvá Neškôlka bola nás všetkých, a to je v čomsi viac ako projekt alebo kamarátstvo. Mali sme spoločné “dieťa – Neškôlku 1.0” a za ten rok nám vyrástlo, spevnelo a otužilo sa. Zažili sme spolu nerodičká, kurzy prvej pomoci, 3-dňovú Neškôlku v prírode (a v neutíchajúcom lejaku), vzájomné návštevy, opekačky, múzeum, kúpanie (v mlákach aj na kúpaliskách :)) a nekončíme. Viem, že sme tento rok neboli posledná neškôlkarska komunita, ale tá prvá ostane predsalen navždy prvá.
A asi to najdôležitejšie, Klárka si našla prvých ozajstných kamarátov
Jasné, že deti mala v okolí aj predtým. Ale v troch rokoch boli skôr príjemnou kulisou ako parťákmi pri hre.
Posledné neškôlkarske mesiace už naše deti dospelákov nepotrebovali a program si vymýšľali sami. Rozdeľovali si úlohy, vysvetľovali pravidlá a užívali si vzájomnú prítomnosť a interakciu.
Nakoniec som nekonečne rada, že ju minulý rok do škôlky nezobrali a že som tento detský prerod mohla sledovať v priamom prenose. Lebo inak by sa dial za zavretými bránami a mimo očí šťastných mám (a nášho neškôlkarskeho tatina Peťa :)).
Bez zamietnutých prihlášok by sa Neškôlka nezrodila. A o dva týždne by sme doma nemali veľkú Neškôlkarku.
Janka